The Quran

إِنَّكَ لا تَهدي مَن أَحبَبتَ وَلٰكِنَّ اللَّهَ يَهدي مَن يَشاءُ ۚ وَهُوَ أَعلَمُ بِالمُهتَدينَ

Ty (Muhammad) správne neusmerníš, koho máš rád, ale to Boh správne usmerňuje, koho chce (u koho vidí, že si to zasluhuje) . On (Boh) lepšie vie (než ktokoľvek iný) o tých, ktorí sú správne usmernení (o tých, u ktorých je predpoklad, že sú na to pripravení a že sa na správnu cestu dostali) .¹

Keď smrť k Abú Tálebovi (strýkovi proroka Muhammada, ktorý sa ho ujal po smrti svojho starého otca Abdulmuttaleba) prichádzala, vošiel k nemu prorok Muhammad a práve uňho boli Abú Žahl a Abdulláh Bin Ebí Umejja (obaja patrili v tom čase medzi tých, ktorí v posolstvo posla Muhammada odmietali veriť). Prorok svojmu strýkovi, ktorý ležal na smrteľnej posteli, povedal: „Strýko môj, povedz: Niet boha okrem Boha. Je to veta, ktorou sa môžem za teba u Boha prihovoriť.“ Abú Žahl a Abdulláh Bin Ebí Umejja mu (Abú Tálebovi) ale povedali: „Chceš sa odkloniť od cesty Abdulmuttaleba (jeho otca a prorokovho starého otca)?“ Prorok viackrát Abú Tálebovi zopakoval, čo mu povedal prvýkrát a obaja ho nato od toho odrádzali, až Abú Táleb nakoniec povedal svoje posledné slová, ktoré zneli: „Ostávam na ceste Abdulmuttaleba.“ A zomrel. Prorok Muhammad nato povedal: „Budem pre teba prosiť o odpustenie, ak mi to nebude zakázané.“ Neskôr však Boh najvyšší zoslal Svojmu prorokovi verš (9:113), v ktorom bolo: „Neprislúcha prorokovi (Muhammadovi) a tým, ktorí uverili (veriacim muslimom), aby prosili (Boha) o odpustenie pre tých, ktorí k Bohu pridružujú (ktorí k Nemu pridružujú niečo alebo niekoho), aj keby šlo o príbuzných, po tom, ako sa im (týmto veriacim) jasne ukázalo, že títo (ich príbuzní) budú obyvateľmi pekla (že sa do pekla dostanú)“.