The Quran

وَوَصَّينَا الإِنسانَ بِوالِدَيهِ حُسنًا ۖ وَإِن جاهَداكَ لِتُشرِكَ بي ما لَيسَ لَكَ بِهِ عِلمٌ فَلا تُطِعهُما ۚ إِلَيَّ مَرجِعُكُم فَأُنَبِّئُكُم بِما كُنتُم تَعمَلونَ

Odkázali sme človeku dobré správanie sa k rodičom (aby sa o nich staral, keď to potrebujú, vážil si ich a pomáhal, pozri verš 17:23) . Ak by sa ale (zo všetkých síl) usilovali o to, aby si ku Mne pridružil to, o čom nemáš poznanie, tak ich neposlúchni (človek sa má starať o rodičov a snažiť sa o to, aby boli spokojní, s výnimkou toho, ak by ho vyzývali k tomu, aby pridružoval k Bohu niečo alebo niekoho, o ktorom Boh v Koráne neprikázal, že by sa mal popri Ňom uctievať alebo k Nemu pridružovať) . Ku Mne (Bohu) bude váš návrat (po smrti) avtedy vám oznámim, čo ste konali.¹

Tento verš bol zoslaný o jednom zo spoločníkov proroka Muhammada, zvanom Saed Bin Ebí Vaqqás. Keď Saed prijal islamské náboženstvo, jeho matka Žamíla mu povedala: „Saed, dostala sa mi správa o tom, že si konvertoval. Prisahám na Boha, nezatieni ma žiadna strecha pred horúčavou a vetrom (budem bývať pod holým nebom) a nebudem jesť ani piť, kým neodmietneš vieru v Muhammada a nevrátiš sa k tomu, na čom si bol“. Saed bol jej najobľúbenejšie dieťa, ale aj tak jej vyhrážky odmietol. A tak jeho matka vydržala tri dni, počas ktorých nejedla, nepila a bývala vonku, až sa o ňu Saed začal obávať, preto prišiel k prorokovi Muhammadovi (p.) a posťažoval sa mu na správanie svojej matky. Vtedy bol zoslaný tento verš, v ktorom sa jasne hovorí, že vo všetkom sa má brať ohľad na rodičov, s výnimkou prípadu, ak by chceli človeka od viery a islamského náboženstva odvrátiť. Saedova matka pochopila, že po zoslaní tohto verša s ním už nepohne, preto svoju prísahu odvolala.