Muhammad, posol Boží a tí (veriaci muslimovia) , ktorí sú s ním, sú prísni voči tým, ktorí odmietli veriť (voči svojim nepriateľom) a sú milostiví medzi sebou. Vidíš ich (týchto veriacich) , ako sa klaňajú v polohe rukú u (je to poklona, ktorá sa vykonáva počas modlenia, v ktorej modliaci skloní trup dopredu o 90o, hlavu má vystretú a ruky položené na kolená) a v polohe sužúdu (sužúd je poklona, v ktorej sa človek pokloní, kľakne na kolená, nakloní trup a hlavu smerom k zemi, spojí čelo a nos so zemou a položí ruky ku hlave; obe poklony sú súčasťou modlitby a na ňu poukazujú) , sledujú Božie dobrodenie a spokojnosť (Božiu) . Znak označujúci ich je na ich tvárach ako stopa zanechaná poklonou sužúdu (táto poklona na ich tvárach zanecháva svoju stopu) . Je to tak, tak sú opísaní (veriaci) v Tóre a tak sú opísaní v Evanjeliu (takýmito vlastnosťami sú veriaci v oboch spomenutých nebeských Knihách opísaní, že sú milostiví voči sebe navzájom, sú prísni voči svojim nepriateľom a modlia sa k Bohu, až toto modlenie na ich tvárach zanecháva svoje stopy) , ako sadivá (rastliny, ktoré sa sadia) , ktoré vyhnali svoje výhonky, tie zosilneli, a zhrubli (spevneli) a potom sa vzpriamili na svojej stonka. Páčia sa tým, ktorí sejú (ako krásne a silno vyrástli) . Zlobou nimi (týmito silnými a plodnými výsledkami) napĺňajú tých, ktorí odmietajú veriť. Boh sľúbil tým z ich radov (z radov spomenutých veriacich) , ktorí uverili a dobré skutky konali, odpustenie a odmenu obrovskú.¹