11ذَرني وَمَن خَلَقتُ وَحيدًا Nechaj Ma (Boha, Muhammad) s tým, koho som stvoril samého (osamelého bez akýchkoľvek majetkov a potomstva, Ja mu dám, čo mu patrí za jeho nevďačnosť) ,1 Verš je adresovaný jednému z najmajetnejších a najvplyvnejších ľudí v Mekke zvanému Al Valíd Bin Al Mugíra, ktorý aj napriek úplnému presvedčeniu o pravdivosti posolstva posla a proroka Muhammada toto posolstvo odmietal nasledovať. Dôvodom zoslania tohto i nasledujúcich veršov bola príhoda, ktorá sa stala za čias proroka Muhammada ešte pred jeho emigráciou z Mekky do Mediny a ktorá spočívala v tom, že jedného dňa prišiel k prorokovi Muhammadovi jeden z najbohatších mužov z kmeňa Qurejš, ktorý sa nazýval Al Valíd Bin Al Mugíra a povedal mu: „Povedz mi niečo z Koránu.“ Prorok mu začal prednášať verše z kapitoly č. 16, počnúc veršom č. 90, ktorý sa začína slovami: „Boh prikazuje spravodlivosť a konanie dobra a pomáhanie (poskytovanie finančnej pomoci) príbuzným a zakazuje nemravnosti a odsúdeniahodné veci a nevraživosť (prekročenie miery v čomkoľvek). Poučuje vás (Boh), azda sa poučíte (pochopíte, ako sa máte správať). .. (Korán 16:90)“ Keď prorok skončil, Al Valíd mu povedal: „Zopakuj mi to!“ Prorok mu to zopakoval. Al Valíd nato povedal: „Prisahám na Boha, že to má osobitnú krásu. Začiatok rozkvitá a koniec je hojný. Je to vyššie než čokoľvek a nič nedokáže byť vyššie než to (stále hovorí o veršoch Koránu, ktoré počul). Veru to prevažuje nad všetkým ostatným. Takéto niečo veru človek nedokáže povedať.“ Al Valíd nebol len jedným z najbohatších Qurejšovcov, ale patril aj medzi ich najznámejších básnikov nielen v Mekke, ale aj v časti Arabského polostrova. Preto sa ľudia obávali omnoho viac jeho jazyka než jeho bohatstva a vplyvu. Básne mali v tom čase taký veľký význam v živote Arabov, že keď bol niekto ohovorený alebo ponížený v básni a nedokázal na túto báseň odpovedať inou silnejšou, stratil svoju česť, čo sprevádzalo počas života nielen jeho, ale aj jeho potomstvo. Keby sa takéto prehlásenie, ktoré vyšlo z úst Al Valída rozšírilo medzi ľuďmi na Arabskom polostrove, ľudia by sa začali omnoho intenzívnejšie zaujímať o to, čo posol a prorok Muhammad hovorí a k čomu ich vyzýva. Keď sa Abú Žahľ (ďalší z Qurejšovcov, ktorý proti prorokovi silno vystupoval) dozvedel, čo Al Valíd povedal, prišiel k nemu a povedal mu: „Strýko môj. Tvoji ľudia chcú urobiť zbierku a zozbierať pre teba peniaze.“ Al Valíd sa spýtal: „A prečo?“ Abú Žahľ povedal: „Šiel si k Muhammadovi, aby si si vynahradil, čo ti ušlo.“ Al Valíd povedal: „Qurejšovci dobre vedia, že som medzi nimi najbohatší.“ Abú Žahľ povedal: „Tak povedz o ňom (o Muhammadovi) slová, ktoré sa dostanú k tvojim ľuďom a v ktorých ho odmietaš.“ Al Valíd sa spýtal: „A čo mám povedať? Prisahám na Boha, niet medzi vami nikoho, kto by sa v básniach vyznal lepšie ako ja ..“ Čas bežal a nastal čas púte. Al Valíd Qurejšovcom povedal: „Budú k vám prichádzať zástupy Arabov zo všetkých strán a všetci sa dopočuli o Muhammadovi. Ohľadom neho sa dohodnite na jednom stanovisku a nesporte sa o tom, pretože potom každý z vás bude tvrdiť, že ten druhý klame (a klamstvo sa odhalí).“ Qurejšovci povedali: „Tak vymysli ty niečo.“ Al Valíd povedal: „Nie. Vy niečo vymyslite a ja budem počúvať.“ Qurejšovci povedali: „Povieme, že je veštec.“ Al Valíd povedal: „Nehovorí nič, čo by sa podobalo na mrmlanie a reč veštcov.“ Qurejšovci povedali: „Povieme, že je blázon.“ Al Valíd povedal: „Bláznom nie je. To, ako vyzerajú blázni, sme videli a spoznali. Nepodobá sa to ani na dusenie sa duševne chorého, ani na jeho vidiny a ani na nič z jeho príznakov (mysleli tým najmä stav, v ktorom k prorokovi Muhammadovi prichádzal anjel Gabriel s veršami Koránu).“ Qurejšovci povedali: „Povieme o ňom, že je básnik.“ Al Valíd povedal: „Básnikom nie je. Básne dobre poznáme, poznáme spôsob ich zostavovania, ich rytmus, slová, štýl, rétoriku.“ Qurejšovci povedali: „Tak povieme, že je to mág a čarodejník.“ Al Valíd im povedal: „Mágom a čarodejníkom nie je. Videli sme mágov a čarodejníkov a ich čary, toto sa nepodobá na uzly a čary ani na zaklínadlá (na to, čo mágovia a čarodejníci robia).“ Qurejšovci sa spýtali: „A čo máme teda povedať Abá Abdišems? (Abá Abdišems bola prezývka Al Valída a znamenala otec uctievača slnka.)“ Al Valíd odpovedal: „Čokoľvek by sme z toho, čo ste spomenuli, povedali, zistilo by sa, že to nie je pravda. Vidím, že najlepšie, čo môžete povedať, je: To je mág, ktorý rozdeľuje ľudí, bratov, mužov od ich žien a mužov od ich kmeňov.“ Na tom sa potom všetci dohodli a rozišli sa. A tak si sadli ľuďom do cesty a vždy, keď niekto okolo nich prešiel, varovali ho pred prorokom Muhammadom. Boh najvyšší potom o Al Valídovi v Koráne v 74. kapitole zoslal verše od verša č. 11 po č. 26.